Neusiedler See

Cez víkend sme sa boli vyvetrať v Rakúsku pri Neusiedler See. Bolo nádherne, počasie nám vyšlo, takže sa aj vy môžete potešiť našimi peknými fotkami.

 

Dream House

Stále viac a viac som presvedčená, že nechcem ostať bývať v meste...

Stačí keď sa idem večer prejsť so psom a po chodníku sa nedá ani poriadne prejsť, pre to koľko je tam aut.
Keď sa pozriem okolo seba na všetky tie paneláky a predstavím si koľko tam býva ľudí, chytá ma panika a pocit strašnej stiesnenosti... Každý voľný kúsok je zastavaný a ja z toho nemôžem poriadne dýchať. Množstvo ľudí tu žije svoje uponáhľané, životy a naháňa sa za čím...určite nie za slobodou...

Neskutočne mi chýba príroda...šum stromov vo vetre, vôňa lesa po daždi, ticho ktoré je až hmatateľné....

Preto, až raz budem veľká :), odsťahujem sa z tohoto miesta a postavím si dom v lese!
A už mám aj predstavu ako by mal vyzerať. bude to niektorý z týchto :

Tento je môj favorit, jednoducho môj vysnený dom ....

A ako by ste chceli žiť vy?

Personal Moon

Spisovateľ Chesterton raz napísal, že nemôže existovať súkromná viera, tak ako nemôže existovať súkromné slnko, alebo súkromný mesiac... 

Nie náhodou som v predchádzajúcom príspevku vyberala Magrittove diela so symbolom mesiaca.
Chcela som tak nadviazať na ďalšieho umelca, tento krát súčasného, ktorý ma veľmi oslovil a dal sa jeho dielom inšpirovať.

Je to ruský fotograf  Leonid Tishkov.

Jeho séria fotografíí Private Moon, na ktorej spolupracoval s ďalším ruským umelcom Borisom Bendikovom, ma absolútne očarila. Nie som moc zástancom digitálnej fotografie, ale tu rada urobím výnimku.
Pretože k týmto magickým fotografiám sa viaže aj magický príbeh....

Private moon, je vizuálna báseň rozprávajúca príbeh muža, ktorý stretol Lunu a zostal s ňou po celý svoj život.
Na zemi, presnejšie v podkroví svojho domu, ju videl padať z neba a ukryť sa v úzkom temnom tunely. Prechádzajúce vlaky nad tunelom jej ale naháňali strach, a tak ju priniesol k sebe domov. Tam ju zabalil do teplej deky, ponúkol ju poslednými jesennými jablkami a dal jej napiť čaju. Keď sa už cítila lepšie, vzal ju na svojom člne po prúde čiernej rieky na najvyšší breh kde rástli mesačné pínie. Na to vstúpil do podzemia v šatách svojho mŕtveho otca, aby sa potom vrátil, osvetľujúc si cestu svojim súkromným mesiacom.
Tým, že po úzkom moste prekročil hranicu medzi týmito dvoma svetmi, ponoril sa do sna a ochraňoval svoju nebeskú bytosť, stal sa tento človek mýtickou postavou, žijúcou v našom svete, rovnako ako v rozprávke...

P.S. Ospravedlňujem sa za môj kostrbatý preklad príbehu :)

Mr. Magritte

Hneď po novom roku a po viac ako mesačnom období ticha, tu mám pre Vás kultúrnu lahôdku....

Ide o výstavu úžasného belgického maliara René Magritta.
Patrí k mojim obľúbencom, lebo už ako malá (asi trinásť ročná ) som z radosťou v umeleckej škole kopírovala jeho diela. No a vidieť ich teraz na živo, bol pre mňa zážitok nad zážitok :)
Ak si ich chcete pozrieť aj vy, čo vám vrelo odporúčam, výstava bude otvorená ešte do 26. februára vo Viedenskej Albertine.
Vopred upozorňujem že je naozaj rozsiahla. Mne ju celú, trvalo prejsť asi tri hodiny. Ale určite neoľutujete, nič krajšie som už dlho nevidela!

A aby som Vás nejako navnadila tu je zopár jeho obrazov...

A na koniec, ja a pán Magritte :)

foto: Richard Glasner