Spisovateľ Chesterton raz napísal, že nemôže existovať súkromná viera, tak ako nemôže existovať súkromné slnko, alebo súkromný mesiac...
Nie náhodou som v predchádzajúcom príspevku vyberala Magrittove diela so symbolom mesiaca.
Chcela som tak nadviazať na ďalšieho umelca, tento krát súčasného, ktorý ma veľmi oslovil a dal sa jeho dielom inšpirovať.
Je to ruský fotograf
Leonid Tishkov.
Jeho séria fotografíí Private Moon, na ktorej spolupracoval s ďalším ruským umelcom Borisom Bendikovom, ma absolútne očarila. Nie som moc zástancom digitálnej fotografie, ale tu rada urobím výnimku.
Pretože k týmto magickým fotografiám sa viaže aj magický príbeh....
Private moon, je vizuálna báseň rozprávajúca príbeh muža, ktorý stretol Lunu a zostal s ňou po celý svoj život.
Na zemi, presnejšie v podkroví svojho domu, ju videl padať z neba a ukryť sa v úzkom temnom tunely. Prechádzajúce vlaky nad tunelom jej ale naháňali strach, a tak ju priniesol k sebe domov. Tam ju zabalil do teplej deky, ponúkol ju poslednými jesennými jablkami a dal jej napiť čaju. Keď sa už cítila lepšie, vzal ju na svojom člne po prúde čiernej rieky na najvyšší breh kde rástli mesačné pínie. Na to vstúpil do podzemia v šatách svojho mŕtveho otca, aby sa potom vrátil, osvetľujúc si cestu svojim súkromným mesiacom.
Tým, že po úzkom moste prekročil hranicu medzi týmito dvoma svetmi, ponoril sa do sna a ochraňoval svoju nebeskú bytosť, stal sa tento človek mýtickou postavou, žijúcou v našom svete, rovnako ako v rozprávke...
P.S. Ospravedlňujem sa za môj kostrbatý preklad príbehu :)
